Jedného rána sa v zošite z geometrie začali diať zvláštne veci. Keď zazvonil zvonec na výtvarnú výchovu, Kruh, Štvorec, Trojuholník a Obdĺžnik vyskočili zo stránky zošita a rozhodli sa, že idú tiež na hodinu výtvarnej výchovy.
„Ja budem určite hviezda!“ zakričal Kruh a začal sa kotúľať po triede.
„Len sa nekotúľaj po mojom rohu!“ zamrmlal Štvorec, ktorý stál pevne a rovno.
„A ja viem robiť strechy!“ pochválil sa Trojuholník a postavil sa na špičku.
„Bez mňa by nebol žiadny dom,“ dodal dôležito Obdĺžnik, natiahol sa a zívol.
Keď pani učiteľka povedala: „Deti, dnes budeme kresliť obrázok z geometrických tvarov,“ tvary sa veľmi potešili.
Deti začali kresliť:
- Kruhy sa zmenili na slnká, koláče a balóniky
- Štvorce sa stali oknami a darčekmi
- Trojuholníky boli strechy domov a hory
- Obdĺžniky sa premenili na dvere, cesty a vlaky
„Pozrite sa na nás!“ smial sa Kruh. „Spolu dokážeme čokoľvek!“
„Presne tak,“ povedal Štvorec. „Každý z nás je iný, ale spolu tvoríme krásny obrázok.“
Na konci hodiny pani učiteľka povedala:
„Vidíte, deti, geometria nie je len o počítaní, ale aj o tvorení a fantázii.“
A odvtedy, keď deti kreslia, geometrické tvary potichu šepkajú:
„Nájdi nás na obrázku!“ 😉
Mgr. Lucia Šimonová
