Minulý týždeň sa naši štvrtáci opäť presvedčili, že telocvik nemusí byť len o behaní po telocvični – často je aj o padaní… a ešte častejšie o smiechu.
Učiť sa balans znamená udržať sa dlhšie ako tri sekundy
Tréner privítal žiakov a hneď na úvod pripravil pestrú sériu prekážkových dráh. Štvrtáci museli prekorčuľovať pomedzi kužele, preskakovať prekážky a brzdiť presne na čiare – čo sa nie vždy podarilo.
„Pani učiteľka, ja som zabrzdil! Len… trošku ďalej, ako bolo treba,“ ozval sa jeden zo žiakov, ktorý skončil až pri mantineli. 😊
Padanie na zadok? To je pre štvrtákov národný šport!
Na ľade to občas vyzeralo ako súťaž v tom, kto urobí najkreatívnejší pád. „Ja som len skúšal nový trik,“ kričal chlapec, keď pristál na zadku s rukami vo vzduchu ako olympionik po dopade. Smiechu bolo toľko, že aj samotný tréner musel na chvíľu prestať vysvetľovať, aby sa zasmial spolu so žiakmi.
Od prvých krokov na ľade až po hrdých korčuliarov
Najkrajšie však bolo sledovať tých, ktorí na začiatku držali mantinel celou svojou bytosťou. Po niekoľkých kolách, povzbudzovaní spolužiakov aj učiteľky, sa odvážili pustiť a prekorčuľovali prvé metre úplne sami.
„Ja idem! Ja NAOZAJ idem!“ ozýval sa výkrik radosti, ktorý znel celým štadiónom. A keď sa to tomu istému žiakovi podarilo druhý raz, dodal už sebavedome: „Tak to už som profík, nie?“ a bum na zadok. 😊
Korčuľovanie štvrtákov bolo opäť dôkazom toho, že učenie môže byť veselá, športová a ľadovo - zábavná jazda. Padali rekordy v rýchlosti, v smiechu aj v pádoch, ale hlavne v odvahe – a to je to najdôležitejšie.
Tešíme sa na ďalšie lekcie, ďalšie úsmevy a možno aj na ďalších „profesionálnych“ korčuliarov, ktorí si svoju prvú jazdu zapamätajú navždy. ❄️⛸️
Mgr. L. Šimonová
