Lenka Vinceová

Príroda nad zlato 

Asi každá škola má svojho nezbedníka- žiaka, ktorý chce všetkým ukázať, že on si môže dovoliť čo sa mu zachce. Aj v tejto škole v malom mestečku Krtkovo sa jeden našiel. Juro bol chalanisko, ktorý si zo všetkých uťahoval a jeho žiacka knižka bola plná poznámok a zlých známok. Spolužiakom sa vystatoval ako v parku polámal mladé stromčeky. Život po škole preňho znamenal čas strávený hlúposťami, ani pomyslieť, že by ho mohol využiť v nejakom krúžku, a pritom krúžky, ktoré mali na škole boli veľmi zaujímavé, také sa na iných školách nevidia. Napríklad taký krúžok včelárstva. Deti sa tam dozvedia nielen o živote včiel, ale aj o ich prínose pre človeka. Juro však týmito rečami pohŕdal a namiesto toho si jedného dňa zmyslel, že včelí úľ, ktorý sa nachádzal v ich mestečku otvorí. To čo nasledovalo potom by sme mohli nazvať jednou veľkou katastrofou, hlavne preňho. Celého dopichaného od včiel ho priviezli do nemocnice. Veľká dávka včelieho jedu spôsobila, že bol nejaký čas v bezvedomí. Okrem toho že bol dopichaný od včiel mu na nohe ostala rana, ktorú si spôsobil, keď utekal pred včelami. Rana sa nehojila, začínalo to byť nebezpečné a lekári sa s vážnou tvárou dohadovali čo spraviť. Juro nerozumel ich odborným výrazom a preto začal hľadať informácie na internete. Dozvedel sa, že mu hrozí amputácia nohy v prípade, že sa to nezlepší. Na druhý deň ho do nemocnice prišli navštíviť jeho spolužiaci spolu s pánom učiteľom, priniesli propolisový roztok, dali ho lekárom, a propolisový roztok akoby zachránil Jurovi nohu. Pred amputáciou nohy ho zachránil len malý kúsok z prírody. A to nie je všetko ! Príroda ho nezachránila len od zranenia, ale aj od jeho zlého správania. Od tohto dňa sa Juro v škole snaží ako najviac vie. Spolupracuje, robí si domáce úlohy,...o pár dní dokonca s pánom učiteľom prišiel zasadiť nové stromčeky, ktoré pred tým polámal. Dnes svojmu okoliu pomáha čo sa dá, s kamarátmi realizujú rôzne nápady ako zlepšiť okolitú prírodu, lebo práve ona ho zachránila, a nepochybne ešte veľa zachráni, ale len vtedy, keď sa budeme o ňu zaujímať a starať.

 

Katarína Gluščuková

Raz v jednej malej dedinke žila rodinka, ktorá sa skladala z otca- Romana , matky – Adriany , syna- Eduarda a z dcéry- Anežky . Žil  s nimi aj starý otec Jozef, ktorý bol moc chorý. Rodina nevedela ako pomôcť starému otcovi . Raz starý otec rozprával deťom legendu o liečivom strome. Starý otec povedal deťom že ak chcú liečivý strom nájsť musia najprv nájsť mapu kam majú ísť. Deti nevedeli kde majú nájsť mapu preto sa pýtali starého otca, ten im odpovedal: ak chcete nájsť mapu, musíte vyriešiť hádanku...Hádanka znie takto: Pod najstarším stromom škatuľka je mála, slniečko vám cestu o 12 :00 ukáže. Deti už tušili že najstarší strom u nich je orech ale nechápali druhej časti hádanky... Pred 12:00 hodinou sa rozhodli ísť pri starý orech. Keď nastala 12 hodina, zrazu slnečné lúče svietili na rovnaké miesto. Deti tam začali kopať že tam určite bude truhla s mapou, netrvalo to dlho a dokopali sa k truhle kde bola mapka. Na mapke boli znázornené potoky, sopky, lesy, hory a na konci bola znázornená lúka s jedným veľkým stromom. Deti neváhali a hneď sa vybrali na cestu aby nestrácali čas. Keď sa dostali pri potok Makakak. V potoku žije morská panna ktorá vlastní vodný živel, volá sa Irma. S veľkou radosťou privítala Eduarda a Anežku. Pýtala sa ich prečo práve touto cestou idú , oni jej porozprávali celý príbeh prečo sa chcú dostať k liečivému stromu. Irma keď počula ten príbeh vedela že ich nemôže pustiť cez potok len tak, povedala im: ak sa chcete dostať cez môj potok musíte vylúštiť hádanku, ak ju vylúštite nie len že vás pustím cez potok ale dám vám aj dary. Deti nedočkavo čakali na hádanku, Irma: hádanka znie takto je to malé je to zlaté splnia sa ti 3 želania keď ju vrátiš späť. Deti netušili o čo sa môže jednať, keď si zrazu Anežka spomenula na príbeh o zlatej rybke, Anežka vykríkla :  Zlatá rybka!! ,..Irma: správne, teraz kedykoľvek poviete Zlatá voda tak si môžete priať 1 želanie, ale pozor!!! Máte iba 3 želania takže zaobchádzajte so želaniami opatrne. Deti prešli cez potok Makakak, potom museli prejsť k nevyhasnutým sopkám kde bol ohnivý drak, ktorý vlastný ohnivý živel. Drak sa prebudil a videl že niekto je na jeho ohnivej sopke. Deti nevedeli čo ich čaká. Ako pomaly kráčali po ohnivej sopke zastavil ich drak, opýtal sa ich čo robia na jeho sopke oni mu samozrejme vysvetlili prečo sú tam a tak ... Drak ich ale nemohol len tak pustiť aby prešli cez sopku, tak im dal otázku ,:čo sa stane ak na oheň vylejeme vodu, presnejšie myslím to čo s toho vznikne teoreticky?. Deti nevedeli odpoveď keď si v ten moment spomenuli že majú 3 želania, Anežka povedala : Zlatá voda želám si pohárik vodičky,.. Anežka dostala pohár vody a vyliala to na malí ohníček, Eduard už spoznal odpoveď: keď sa na oheň vyleje voda plameň už neplanie a vznikne para. Drak: správne môžete prejsť cez moju sopku, držím vám palce a darujem vám náhrdelník kde je dračí oheň , môžete ho ale  použiť iba jeden jediný krát. Deti: ďakujeme strašne moc, dovidenia. Pokračovali cestou do hustého lesíka kde bola víla Cornélia ktorá vlastnila živel zeme, tá sa už dozvedela prečo sú na jej území. Cornélia ich požiadal o malú pomoc s jednou rastlinkou a sľúbila im že ich potom prepustí cez lesík. Cornélia potrebovala to aby pomohli kvetinke ktorá pomaly zomierala, kvetinka potrebovala kúzelnú vodu s potôčka Makakak. Deti už vedeli čo majú spraviť Eduard povedal: Zlatá voda prosíme ťa o džbánok  vodičky s potôčka Makakak. Prianie sa im splnilo a kvietok poliali vodou z potôčka Makakak, kvietok ožil. Cornélia im bola vďačná a nielen že ich pustila cez lesík ale im darovala kúzelnú rastlinku. Deti pokračovali svojou cestou, tento krát ich zastávka bola na horách ktoré mali pomenovanie Severné vetry, pretože tam strašne moc fúkal vietor. Keď sa dostali na úplný vršok tak tam stretli Laoneho kôň ktorý vlastnil veterný živel. Deti mu povedali prečo potrebujú prejsť cez veterné hory. Leonel im povedal že ak uhádnu hádanku pustí ich ďalej, hádanka znie: Rukávom mávne a strom sa ohne, čo je to? Deti vôbec netušili čo to môže byť rozmýšľali a naraz vykríkli : VIETOR!...Leonel odpovedal: správne, môžete prejsť ďalej a keď ma zavoláte na túto píšťalku hneď k vám prídem s hoci čím pomôcť. Deti poďakovali a utekali ku liečivému stromu. Keď už boli pri strome ktorý liečil sa im ozval : zdravím vás milé deti, ako by som vám mohol pomôcť? Anežka a Eduard mu vysvetlili čo sa stalo starému otcovi a akú cestu podnikli. Strom im daroval svoje liečive listy a dal im recept čo musia všetko spraviť. Deti sa chceli čo najrýchlejšie dostať domov tak zapískali na píšťalku, pred nimi sa zjavil Leonel a opýtal sa ich čo potrebujú, deti ho poprosili o to aby ich odniesol čo najrýchlejšie domov. Leonel ich odviezol domov behom pár sekúnd. Oni pripravili čo najrýchlejšie recept na vyliečenie starého otca, recept obsahoval: dračí oheň, vodu z Makakového ostrova, kúzelnú rastlinku a na koniec liečivé listy. Starý otec sa behom pár minút uzdravil a odvďačil sa všetkým živlom tak že spolu z deťmi a s dedinčanmi vyčistili každý kúsok prírody a sadili stromy kvety a iné...KONIEC.

 

Ema Elgyutt  8.A

Čaro prírody

Kde bolo, tam bolo za siedmimi horami, siedmimi kríčkami, žila jedna dobrá matka Príroda...Rada všetkým pomáha, keď sú  chorí alebo smutní. Ponúka im všelijaké vzácne bylinky aj medík pre macka Uška.

Jedného dňa ochorela stará babička, na ktorú účinky prírody nezaberali. Matka Príroda sa však nevzdávala, každý deň namiešala nový elixír, ktorý dostala na pomoc od kríčka Medovky. Do elixíru bolo ale treba namiešať ešte veľa prísad, ktoré sa tu na Slovensku nenachádzajú. Napríklad Tulsi, ktorá je posvätná rastlina v Indii. Tak sa vybrala na dlhý výlet, ale nešla sama. Na pomoc si zobrala svoju malú asistentku pani VeBe. Pani VeBe sa volala preto lebo videla do budúcnosti. Cesta bola veľmi dlhá a unavujúca, preto si chvíľku oddýchli v lese. Dali si levanduľový čajík, ktorý im vrátil silu, aby mohli pokračovať ďalej. Na ďalší deň ich stretla pani Búrka, ktorá celý deň plakala ako vodopád. Nemali inú možnosť ako pokračovať ďalej. Museli predsa nájsť rastlinku Tulsi, ktorá by už nemala byť tak ďaleko. Prešiel druhý, tretí deň, ale po rastlinke Tulsi nebolo ani stopy. Matka Príroda sa stále nevzdávala a namiešala si Šalviu, ktorá je dobrá na myseľ. Po vypití elixíru a s pomocou Vebe, prišli na to, že Tulsi je rastlinka, ktorá sa vyskytuje na vlhkých miestach ako sú pralesy. Vybrali sa teda do blízkeho pralesu, kde boli všelijaké bylinky, len nie Tulsi. Rástla tam však rastlinka Kurkuma, ktorá ich zaviedla až ku Tulsi. Dobrá matka Príroda sa nestíhala kochať tou krásou. Spýtala sa, či si ju môže vziať zo sebou. Pani Tulsi súhlasila a pobrali sa naspäť domov. V posteli ich čakala chorá starenka, ktorá ich nevládala ešte privítať.

Vebe s matkou prírodou pripravili elixír, ktorý pila každý deň.  Za krátky čas sa starenka vyliečila a po chorobe nebolo ani stopy.

 

 

Dávid Fintor

DedoŽihľava

Kde bolo tam bolo v hlbokej doline žil dedo Žihľava so svojou rodinou, v malom drevenom domčeku. Celý život chodil po horách a rozprával sa s rastlinami, ktoré denne obdivoval a skúmal. Vedel o každej jednej rastline či už meno alebo na čo slúžia. Ľudia, ktorí ho poznali volali ho dedo bylinkár. Každému vedel poradiť, aby ľudia nejedli lieky, ale aby sa liečili bylinkami. Aj v jeho mene sa nachádzala rastlina žihľava. Často hovorieval, že žihľava nieje burina, ale že má liečivú silu. Nikomu nedovolil skriviť ani len list na hocijakej rastline. Vždy hrešil tie divoké deti zo sveta, ktoré chodili  dovolenkovať do  našich slovenských hôr.  Raz okolo jeho domu prechádzala smutná turistka z Bratislavy. Dedo si ju všimol a opýtal sa jej čo sa jej stalo, že chodí ako bez duši? Turistka mu odpovedala, že je chorá, a že čerpá tatranský vzduch. Vyrozprávala dedovi svoje problémy, ktoré má a hneď jej odpovedal. Tak na toto bude najlepšia žihľava! Turistka sa pousmiala lebo si myslela, že sa jej dedo ponúka sám keďže sa volá Žihľava. Starý bylinkár sa pousmial a dobre pobavil. Vysvetlil jej, že žihľava má veľa liečivých účinkov. Vymenoval jej, že lieči obličky, žlčník, pečeň, čistí krv, reumu aj močové cesty a veľa ďalších. Neverila vlastným ušiam, pretože si myslela, že žihľava je burina, ktorú treba vytrhať. Povedala mu, že ona ju vždy s radosťou vytrhala a učila k tomu aj svoje deti. Po pol roku sa mu prišla poďakovať, že je zdravá a plná života. Nepomohli jej doktori, ale obyčajná žihľava, o ktorej si myslela, že je to obyčajná burina. Dedo Žihľava sa počas svojho života rád delil so svojimi radami a skúsenosťami. Pomáhal každému komu mohol. Svoje deti vychoval, tak aby každú jednu rastlinu chránili a nie ničili. Často chodieval do lesa a zbieral rôzne liečivé bylinky. Venoval sa tomu od mala. Dneska má možno 95 rokov a je zdravý a plný života. Po horách behá ako kamzík.