Spomienková

Prvý deň v škôlke,

už sa nebudem schovávať v komôrke.

Mnoho detí na novom mieste,

všetky moje hračky, kde ste?

Plno super spolužiakov,

spolu sa vydáme do ríše drakov.

 

Všetci sa raz stretneme na rovnakom mieste,

ak sa nikto z nás nestratí na vlastnej ceste.

 

Plné topánočky piesku,

v prste mám ďalšiu triesku.

Moje zranenie nie je vzorné správanie,

no pre mňa to nie je žiadne trápenie.

Teraz sa premávam v ríši spomienok,

pomaly mi z očí tečie slaný pramienok.

 

Všetci sa raz stretneme na rovnakom mieste,

ak sa nikto z nás nestratí na vlastnej ceste.

Kristína Píššová,IX.A

Z prváka deviatak

V prvé septembrové ráno rozlepil som oči,

vstávať sa mi nechcelo, prebdel som pol noci.

Krútilo mi brucho, triasli sa mi ruky,

nevedel som, čo mám čakať, či to budú muky.

Desiatu mám zbalenú, už ju v taške nesiem,

ach, taký som nervózny, dnes ju veru nezjem.

Och, ale sa teším.

 

Pri bráne ma privítala usmievavá dáma,

hneď som vedel, že to bude moja druhá mama.

V triede bolo pripravených zopár stoličiek,

čakali na príchod nových detičiek.

Partia sme boli veru skvelá,

v škôlke sme toho zažili spolu veľa.

Och, ale sa teším.

 

Prvé písmená, čísla, čiary,

mamka je na mňa veru pyšná, ako sa mi darí.

S disciplínou problém nemám, pekne poslúcham,

aj spolužiakom pomocnú ruku ponúkam.

Dnes som už deviatak, so školou sa lúčim,

posuniem sa ďalej.

Och, ako sa teším.

Maroš Končál, IX.A

 

 

Čas  v nás

                         Ten čas rýchlo letí,                           

                 už z nás nie sú malé deti.               

                        Už nie sme malí ľudia,                     

rozprávky nás  nudia.

 

                                                                   No prosím, ešte chvíľu nech sme spolu,                                                                     

                                     ešte sme neukončili školu.                                   

Ešte nás učitelia nedoskúšali  

a zostáva nám veľa toho,

čo sme sa nenaučili.

                                 

Ten čas rýchlo letí,

 už z nás nie sú malé deti.

Už nie sme takí ľudia,      

čo zo zlých snov sa budia.       

 

                         Roky rýchlo plynuli,                          

                   toľko sme toho času minuli .          

                             No nebudeme ľutovať,                      

         veľa spomienok budeme mať.

 

 Ten čas rýchlo letí,

škoda, že  už z nás nie sú malé deti . 

Pomaly budeme dospelí,

ale  či sme už dospeli? 

Denisa Plaštiaková, IX.A

 

Chvíľka spomienok

 

Prvý ročník -to je ľahká vec,

s kamošmi sme chceli dobyť svet.

Vystrájanie bolo mojou prednosťou,

rada by som to tak mala aj so zodpovednosťou.

Učitelia boli obvykle milí,

avšak občas paru vypustili.

Odpisovanie bolo vtedy strašný čin,

teraz ako letný vánok pofukujúci pomedzi veterný mlyn.

Hlavná priorita -  jašenie.

Kde je teraz šantenie?

Dieťa vo mne však navždy zostáva,

ako malý fľak na záhybe môjho kabáta.

Preto nezúfam, že je koniec,

ale verím, že život bude poriadny pokec.

 

Terézia Gúliková, IX.A